Foto N – Tomáš Benedikovič O mužovi s nezvyčajnou sexuálnou orientáciou hovorí nový český dokument Danielov svet a jeho autorka VERONIKA LIŠKOVÁ. Veronika Lišková (32) – česká dokumentaristka a scenáristka. Vyštudovala kulturológiu a scenáristiku. Pôsobí v Inštitúte dokumentárneho filmu. Dva roky bola šéfredaktorkou časopisu Nový prostor. Jej celovečerný debut Danielov svet uviedol prestížny festival Berlinale. Na Slovensko ho v tomto roku do alternatívnych priestorov prináša podujatie KineDok.
Zneužívanie detí a pornografia. Nič iné nenapadlo VERONIKE LIŠKOVEJ, keď dostala ponuku na dokument o pedofiloch. Jej pohľad sa začal meniť, keď si našla komunity pedofilov na webe a spoznala jedného z nich bližšie. Daniel je inteligentný mladík s literárnym talentom. Vo svojich 25tich rokoch je zmierený s tým, že nebude mať sex ani uspokojivý vzťah. Nezmieril sa iba s jedným - že by o tom musel mlčať.
Mnohí filmu vyčítajú zobrazenie pedofilov, ktorí nie sú nebezpeční, pretože to majú v hlave upratané, pričom to, čo nevidíme, sú tí zvyšní pedofili, čo zločiny páchajú.
Nechcela som ukazovať zločincov či násilníkov. Štatistika hovorí, že 90 percent prípadov zneužitia detí nemávajú na svedomí pedofili, takže vybrať takého, čo nikdy nič nespáchal, nie je žiadnym skreslením. Je to práve reprezentatívne. Okrem toho dokumentov, reportáží či správ o tých druhých bolo v médiach dosť. Nechcela som televízny formát s „dobrým“ a „zlým“ pedofilom, ktorý bude korunovať záverečné vyjadrenie odborníka. Cieľom bolo čosi iné. Komorný príbeh jednotlivca, duševný svet pedofila, to, ako sa sám se sebou vyrovnáva.
Mrzeli vás reakcie?
Napodiv tých negatívnych bolo menej než sme čakali. Jedna z nich sa stala v Prahe na besede. Dve mladé asi 25 ročné slečny mali veľký problém hovoriť o sexuálnej orientácii v súvislosti s pedofíliou. Nevedeli jednoducho pripustiť, že by ľudia, ktorí sa s tým narodili, mohli spadať do rovnakej kategórie ako trebárs homosexuáli. Ich názor bol tento: akonáhle v pedofílii prestaneme vidieť sexuálnu úchylku, otvára to nový, veľmi nebezpečný priestor.
A podľa vás neotvára?
Naopak. Ak je niečo nebezpečné, sú to práve predsudky a neúplné informácie verejnosti.
Prečo by sme mali zmazať rozdiel medzi deviáciou a orientáciou?
Ten rozdiel tu zostáva. Problém je, že deviácia pasuje skôr na človeka, ktorý s tým žiť nedokáže a preto je nebezpečný pre iných či pre seba. Lenže práve to neplatí pre väčšinu pedofilov. Dnes sa väčšina sexuológov kloní k tomu, že ak pedofília človeku nespôsobuje výrazné životné problémy, napríklad v tom zmysle, že trpí neprekonateľnými depresiami, alebo je nebezpečný svojmu okoliu, tak je lepšie hovoriť o sexuálnej variácii či orientácii.
Čo to bude znamenať pre spoločnosť? Budeme po homosexuáloch či transgener komunite pokračovať v priznávaní práv ďalšej sexuálnej menšine?
Je tu jeden veľký rozdiel: že pedofil nemôže mať naplnený vzťah. Nie je to homosexualita, kde vždy trvá šanca na zväzok dvoch osôb. Vzťah s dieťaťom je a bude mimo zákon, dieťa ani nemôže byť rovnocenným partnerom. Ak tu ide o práva, tak jeden v tomto zmysle: aby sa o pedofílii hovorilo pravdivo. A aby tí, čo sa s tým narodili a za svoju orientáciu nemôžu, nedostali hneď nálepku deviantov, ktorí zneužívajú deti alebo sledujú detskú pornografiu.
Keď sa k svojej orientácii prizná na verejnosti homosexuál, je v tom prísľub lepšieho, naplneného života a čosi oslobodzujúce. Čo znamená coming out pre pedofila?
Pedofilom ich bremeno zostáva. Na rozdiel od homosexuálov nie je žiadna perspektíva vzťahu s partnerom, veď v nič také nesmú dúfať. Ako mi však vravel Daniel, preňho by bolo horšie ten coming out neurobiť. Viac ako o tom verejne hovoriť ho desila predstava života s obrovským tajomstvom, ktoré nesmie zveriť ani najbližšiemu okoliu. Dokonca mi opakoval, že keby s tým ďalej tajne žil, by bol menším srabom, než keď to priznal verejne.
Daniel je mediálne najznámejším pedofilom v Česku. Ako to prežíva?
Daniel sa má dobre. V podstate sa týmto filmom preňho nič nezmenilo. Literárny coming out si odžil už predtým v autobiografickej knižke, zároveň pod vlastným menom vystupoval na internete, takže kto si zadal jeho meno do Googlu, ten to o ňom ihneď mohol vedieť.
Nikdy nemal negatívne reakcie?
Vyslovene agresívnu reakciu nezažil ani po tom, čo film bežal v českých kinách a na festivaloch. Môže to súvisieť aj s tým, že je to sympatický, inteligentný človek. Inzultovať ho zoči-voči nie je také ľahké ako v anonymnej diskusii. Ak sa teraz Daniel trochu stiahol a nedáva rozhovory, je to niečím iným. Chcel za svojím aktivizmom spraviť bodku. Uvedomil si, že sa nemôže celý život krútiť len okolo pedofílie, viac sa teraz sústredí na svoje písanie.
Vo filme je zvláštna scéna: Daniel ide na stretnutie s riaditeľom pochodu za práva sexuálnych menšín, ten však nie je nadšený nápadom pedofilov vystúpiť na sprievode.
Faktom je, že silné odsúdenie pedofilnej komunity prichádza práve od homosexuálov. Je to logické, že nechcú byť s nimi hádzaní do jedného vreca. Aj Prague Pride sa toho zľakol. Na druhej strane však treba povedať, že na LGBT festivale Mezipatra mal film skvelé prijatie.
Je to vôbec šťastný nápad spájať komunitu pedofilov s LGBT?
Nemyslím si, že je cieľom spájať tieto komunity. Ide o to ukázať, že tu je pluralita menšín, ktoré môžu spolu nadväzovať dialóg a prispievať k osvete. Stačí si porovnať, kde boli pred dvadsiatimi rokmi homosexuáli a kde sú dnes, keď môžu uzatvárať registrované partnerstvá.
Na Slovensku nemôžu.
Áno, ale je tu aspoň nejaký posun vo vývoji. V pedofílii by posun mal byť taký, že bude viac informácii. Pedofili, s ktorými som mala možnosť hovoriť, mi opakovali, že najviac nebezpeční sami boli v dobe, keď boli v puberte, mali málo informácii a zovšadiaľ na nich útočili články z novín, kde sa slovo pedofília spájalo výhradne so zneužitím dieťaťa. Ak sa rozbije predstava, že každý človek, ktorý spácha delikt na dieťati má nálepku pedofil, ak sa tento termín očistí od stereotypov, tak si myslím, že to môže byť skvelý nástroj prevencie.
Dá sa ešte toto slovo očistiť? Nie je ako výraz „neger“ už natoľko zanesené jednoznačne negatívnym významom, že ho bolo jednoduchšie nahradiť ho iným?
Úplne odtabuizovanie asi nie je možné, už len preto, že dieťa je entita, ktorú máme tendenciu čo najviac chrániť. Vždy tu bude veľký strach pred tým, že mu niekto ublíži. Podstatné je, aby boli k dispozícii informácie, aby ľudia s pedofilnou orientáciou mali možnosť hľadať pomoc u odborníkov. Verejnosť o pedofílii nevie nič. Sama si pamätám, keď pred troma rokmi zavolal producent, či by som tú tému nechcela spracovať. Darmo mám dva vysokoškolské diplomy, v hlave mi nevyskočilo nič iné ako zneužívanie detí a detská pornografia. To o čomsi vypovedá. Téma je až taká zaťažená predsudkami, že to nie je dobré pre nikoho. Nie je to dobré pre spoločnosť, pre deti, ani pre samotných pedofilov.
Ako je to vo svete?
Napríklad pri uvedení filmu na festivale Berlinale sme zistili, že v Nemecku v každom väčšom meste majú denné terapeutické centrum pre pedofilov. Súčasne s tým beží veľká informačná kampaň, takže ľudia o tom vedia omnoho viac, než u nás.
Vráťme sa ku komunite pedofilov na webe. Akí sa v nej stretávajú ľudia?
Najaktívnejší v komunite bývajú ľudia okolo osemnástky, dvadsiatky. Sklon sa týmto zaoberať prichádza prirodzene s pubertou. Práve vtedy začínajú bojovať s tým, čo o sebe čerstvo zistili. Väčšina má v dospievaní depresie, rozmýšľa o samovražde. Musia v sebe po prvýkrát nájsť odvahu priznať si to a najlepšie ohlásiť sa odborníkom. Pedofili, ktorí trochu odrástli a našli si akú-takú stabilitu v živote, už väčšinou v komunite nie sú takí aktívni.
Koľko je tam Slovákov?
Je ich veľa, je to vlastne česko-slovenská pedofilná komunita, aj vrátane Slovákov na Slovensku, nielen tých, čo žijú v Česku.
Keďže výraz ´požiadavka´ podsúva dosť nepríjemný obraz pedofilnej lobby, opýtam sa radšej inak: vedia, čo chcú verejnosti povedať?
To, o čo im najmä ide, je odstereotypizovanie slova pedofil, aby nich ľudia automaticky nedívali ako na násilníkov. Okrem toho je na stránkach poradňa so sexuológom, ktorý môže človeka s problémom pozvať na vyšetrenie do ordinácie. Zároveň sú stránky miestom aj pre ľudí mimo komunity, ktorí tu o pedofílii môžu nájsť rozličnú odbornú literatúru a články.
Sú tie stránky verejné?
Áno, úplne verejné. Len chatovať vyžaduje registráciu, ale na to netreba byť pedofil. Sama som tam mala profil, aby som s nimi mohla skontaktovať.
Internet je – nevravím o kriminálnej strane veci ako detská pornografia – v podstate pre pedofila požehnaním, nie?
Určite. Možnosť zdieľať bremeno je pre nich neskutočne dôležitá vec. Omnoho horšie to museli mať starší pedofili, povedzme 35 plus, ktorí v čase dospievania takú možnosť nemali – nebol internet, dostatok informácii ani možnosť navzájom sa prepojiť.
Z nahnevaných reakcií je obzvlášť častá otázka: dala by aj režisérka vlastné dieťa na stráženie pedofilom?
Áno, je to bežná ´kontroverzná´ otázka, ktorej často čelím.
A čo na to hovoríte?
Neviem si predstaviť cielene pozývať pedofila, aby strážil moje deti. To by bolo naozaj zvrátené. Ale keby som mala dlhoročného kamaráta, ktorý chodí ku mne domov, s deťmi bežne trávi čas a po rokoch vzájomného priateľstva sa zdôverí s tým, že je pedofil, tak by som sa to snažila spracovať. Nezavrela by som pred ním dvere, že je koniec priateľstva.
Miloš Krekovič
Rozhovor bol pôvodne publikovaný v Denníku N.
Späť